Poistenie pracovnej neschopnosti: Nevyhnutnosť či zbytočnosť?

Finančnému poradenstvu a sprostredkovaniu sa venujem vyše 10 rokov. Klientom pomáham pri optimálnom výbere a nastavení finančných produktov. Okrem toho sa venujem aj analytickej činnosti a tvorbe porovnávacích nástrojov.

poistenie práceneschopnosti

Poistenie pracovnej neschopnosti. Aký má zmysel a význam? Komu sa oplatí poistiť si pracovnú neschopnosť v rizikovom životnom poistení?

Miesto poistenia práceneschopnosti v životnom poistení

Zo všetkých pripoistení je najťažšie odpovedať na túto otázku práve pri PN-ke. V rozhodovaní sa je potrebné zvážiť najviac skutočností, aby sme vedeli posúdiť reálnu nutnosť pripoistenia pre danú osobu. Určite nechráni najdôležitejšie riziká v životnom poistení. Problém spočíva práve v tom, že balancuje na hrane medzi reálnou potrebou a nerentabilným riešením pre väčšinu z nás.

Pri nastavovaní dobrej ochrany v životnom poistení pri obmedzenom rozpočte, je poistenie pracovnej neschopnosti tou „najlepšou obeťou“ na úkor zvýšenia ochrany na iných, podstatnejších frontoch ochrany, ako sú smrť, invalidita, závažné ochorenia alebo aj niektoré úrazové pripoistenia. To znamená, že ak pokryjeme najpodstatnejšie riziká a zostane nám ešte pár eur na poistku navyše, až potom je dobre začať rozmýšľať o poistení práceneschopnosti.

 

Akú ochranu poistenie pracovnej neschopnosti poskytuje?

Účelom tohto pripoistenia je dorovnať alebo znížiť prepad príjmu počas PN-ky, kedy nemocenská dávka zo Sociálnej poisťovne nahrádza štandardný príjem človeka. Vyplatená nemocenská dávka môže byť pritom výrazne nižšia ako čistý mesačný príjem. Schopnosť dočasne prežiť s touto náhradou príjmu by mala byť hlavným kritériom rozhodovania sa o poistení alebo nepoistení PN-ky.

 

Čo hovoria čísla Sociálnej poisťovne

Veľa z nás zažilo situáciu, keď nás v práci ráno prekvapí kolega, ktorý v chorobe alebo „osadrovaný“ po ťažkom úraze z posledných síl prídu do práce, aj keď by mal ležať doma a liečiť sa. Ak za tým nie je bezhraničná oddanosť k práci, tak potom bude asi jeho motívom ochrana čistého príjmu.

Zaujímavou štatistikou je rozdiel priemernej pracovnej neschopnosti podľa regiónov. Napr. v Prešove je na úrovni 4,4% a v Bratislave presne o polovicu menej, 2,2% (t.j. 2,2% populácie je priemerne denne na PN-ke). Porovnanie na úrovni miest ponúka ešte vyššie rozdiely (napr. 5,3% v Sobranciach vs. 1,7% v Bratislave I v novembri 2018).

Ak by sme rozdiely analyzovali hlbšie, zistili by sme, že s priemernou výškou príjmu v regióne sa znižuje priemerné percento pracovnej neschopnosti. Ale prečo je ten vzťah opačný, keď s vyšším príjmom dostanem vyššiu dávku? Je to preto, lebo dôležitejšie číslo ako výška konečnej dávky, je výška straty/prepadu príjmu počas PN-ky.

 

Výška vyplatenej peénky vs. náklady domácnosti

Náklady domácnosti sú často vedome alebo podvedome naviazané na celkový príjem rodiny. V závislosti od toho, aké úzke prepojenie medzi nimi existuje, a tiež aký vysoký je samotný príjem,  práceneschopnosť živiteľa môže finančne postihnúť chod rodiny v rôznom rozmere. Graf nižšie ukazuje približnú výšku nemocenskej dávky pri rôznej výške príjmu.

 

Denný vymeriavací základ pre výpočet dávky PN má svoju hornú hranicu. Výška maximálnej nemocenskej dávky sa zastaví pod 1000€ už pri čistom príjme okolo 1400 € a ďalej už s príjmom nerastie.

Napríklad pri stabilnom mesačnom príjme 700 € máte nárok na náhradu mzdy vo výške cca 500 € ale pri 2000 € je to len necelých 1000€. Zníženie príjmu o 200 € nie je to isté, ako zníženie o 1000 €, hlavne ak sú príjmy úzko prepojené na výdavky (hypotéka, splátky, strava a iné nutné náklady). Pri 3000 € a vyššie zostane nemocenská dávka naďalej pod 1000 €, čo už predstavuje zníženie mesačného príjmu o viac ako 2 000€.

 

Využite online sprievodcu na porovnanie a návrh životného poistenia

Záver

Všeobecne platí, že ak je možné ustáť výpadok príjmu z finančnej rezervy, prípadne samotná nemocenská dávka pokryje mesačné nevyhnutné náklady, tak pripoistenie pracovnej neschopnosti nie  nevyhnutné. Ak sú však náklady domácnosti/osoby vyššie ako príjem z nemocenskej dávky, pričom rezerva pre takýto prípad vytvorená nie je, poistenie pracovnej neschopnosti môže byť vhodným prostriedkom ochrany finančnej situácie.

Kombinácia údajov zo Sociálnej poisťovne a jednej komerčnej poisťovne ukázala, že poistená osoba si priemerne dopraje dvojnásobne dlhšiu dobu na liečenie ako nepoistená osoba. Tento údaj asi nebude dôkaz toho, že poistení ľudia trpia vážnejšími chorobami, skôr poukazuje na finančné pohodlie, ktoré pripoistenie v liečbe ponuka. Netreba zabúdať ani na výluky a obmedzenia, ktoré má väčšina poisťovní pri tomto poistení.

 

Komentáre